V 3galerii v Podhájskej sa uskutočnila ďalšia malá a milá kultúrna udalosť. Zavítal k nám básnik, spisovateľ, vydavateľ, textár pán Daniel Hevier a predstavil sa ako výtvarník, trocha aj ako spevák a klavirista. S pánom Hevierom sa poznám už tridsať rokov. Síce on o tom nevedel, ani netušil že som, ale to je nepodstatné. Dôležité je, že je on. Pred tridsiatimi rokmi, ako študent strednej školy, som ležal na internátnej izbe a pred večierkou počúval rozhlas po drôte. Vysielali akési literárne pásmo s básničkami. Tá poézia bola tak silne krásna, že som takmer nedýchal a počúval. Neviem ani slovo z tých básní, ani o čom boli. Iba to, že ich napísal akýsi Hevier, ako na konci relácie povedala hlásateľka. Hoci som mal učiteľa slovenčiny a literatúry jedného z osamelých bežcov – spisovateľa Ivana Laučíka, o Hevierovi sme sa neučili. Nečudo, vtedy bol Hevier ešte študent. Aké by to bolo, keby sa študenti museli učiť o študentoch? Dnes, po rokoch je to inak. Takmer všetci vedia, kto je Hevier. Je v povinnom čítaní na školách, vydáva a píše knihy. Kto nečíta, určite počúva a pozná piesne Paľa Haberu, ktorého je Hevier dvorným textárom. Alebo piesne iných interprétov: Jana Kirschner – Líška, I.M.T Smile – Ľudia nie sú zlí …

Teraz sa nám predstavuje ako umelec a majster so štetcom v ruke, ako plodný maliar a výtvarník, ktorý svoj akoby Leonardo Kohenovský klobúk zloží v pokore pred publikom a vo svojej veľkosti zostáva skromne vďačný. Vo svojej skromnosti odmietol oslovenie majstre. Tak som skúsil oslovenie umelec. Toto oslovenie mi zase pokazil gajdoš Ľubo Tatarka. Vraj u nich v Slovenskej Ľupči znamená slovo umeľec umelé hnojivo! Ľubo Tatarka je “prújší cechmajster cechu slovenských gajdošov”. Ďalším gajdošom v muzike bol Juraj Dufek. Dúfam, že sa neurazí, keď o ňom poviem, že je to naša slovenská gajdošská špička. Na vernisáži sme privítali aj riaditeľku regionálneho osvetového strediska v Nových Zámkoch pani PhDr. Martu  Šimo – Svrčekovú s milým hosťom, excelentnou klaviristkou Nataliou Skljareko – Deutschovou, ktorá u nás, dúfam, nebola posledný krát. Hostia bolí skvelí, aj zábava bola skvelá lebo sa koštovalo skvelé vínko od majstra, umelca cechu vinárského – Ivana Hajdúcha. Takže taký to bol skvelý večer: spojenie kumštu majstrov a umelcov. Pán Hevier, majstre! Nedá sa mi nepoužiť toto oslovenie, lebo ste umelec, ste žijúca legenda. Prijmite naše poďakovanie za krásny a nezabudnuteľný večer, ktorý v nás zanechá stopy krásna a zážitku na dlhé obdobie.

Predajná výstava potrvá do 30. 8. 2012

]]>